Kľúčová dierka

Slavomír Perunko

           Málokto si uvedomuje, aká prefíkaná vec je taká kľúčová dierka. Každý deň sa s ňou stretneme možno aj sto krát a pritom nás ani len nenapadne zamyslieť sa nad jej tajomstvami. Iba ak náhodou natrafíme na celkom jedinečnú a výnimočnú kľúčovú dierku, môže to potom vyzerať úplne inak. Viem o čom hovorím, pretože som raz na takú natrafil a zmenilo to celý môj život. Takže, ako sa to všetko stalo....

           Bol som v krásnom veku začínajúceho stredoškoláka a ako nádejný budovateľ svetlej budúcnosti nášho socialistického štátu som bol poctený možnosťou zúčastniť sa takzvanej "letnej aktivity". Pod heslom "buduj vlasť - posilníš mier", vyrazili sme pod dohľadom našich stredoškolských pedagógov za nepredstaviteľnými dobrodružstvami. Všetky nebezpečenstvá boli direktívne zakázané a vopred vylúčené, a tak nikoho ani len vo sne nenapadlo, že sa niektorý vzorný zväzák môže napríklad naliať ako delo, alebo že niektorá súdružka zväzáčka náhodou otehotnie... Všetci sme boli pod ochranou strany a tak sme sa bez strachu vrhli do víru udalostí. Až neskôr, pri pomaturitnom stretnutí po dvadsiatich rokoch, keď prišli na pretras spomienky na túto udalosť, som si uvedomil, ako blízko katastrofy sme boli. Naša triedna aj po rokoch omdlievala pri odhaľovaní našich zážitkov a my sme sa na oplátku dozvedeli o jej bezsenných nociach strávených na stoličke na chodbe školy, v ktorej sme boli ubytovaní a o nekonečnom strachu, ktorý musela prežiť... A to nevedela o tej kľúčovej dierke...

           Stalo sa to jedného daždivého dňa, keď sme nemuseli vyraziť do nekonečných kukuričných lánov južného Slovenka, kde sme pod neúprosne páliacim slnkom kastrovali kukuricu. Pre vysvetlenie poznamenám, že kastrovať kukuricu znamená celý deň sa motať medzi dvojmetrovou kukuricou a ručne ju zbavovať kvitnúcich metlín, aby sa zabránilo nechcenému opeľovaniu. Keďže sme pre dážď ostali doma, všetci dospávali jednu z mnohých dobrodružných nocí, ktorých cieľom bolo dostať sa k miestnym, alebo aj našim dievčatám a vypiť čo najviac domáceho vína, ktoré nám ochotne predávali miestny producenti. Keďže som sa z neznámych príčin nepodieľal na týchto nočných akciách, vybral som sa to ráno, čerstvý ako ryba, vykonať celkovú očistu do budovy, kde boli sprchy, aby som využil čas, kým ostatní prídu ako-tak k vedomiu. Keď som vošiel do chlapčenských spŕch, prvé čo ma upútalo, boli rifle pod pustenou sprchou... Keď som nenápadne zakašľal, ich majiteľ sa zrazu zjavil spoza rohu a usilovne ich pral - teda aspoň to tak malo vyzerať... Bol to mne neznámy chalan a o chvíľu sa v pomykove vyparil... Chvíľu som to nechápal a rozmýšľal som, čo to tam asi robil a prečo som ho tak na smrť vyplašil. A potom mi to došlo... Zbadal som tie tajomné dvere so zázračnou kľúčovou dierkou... To ona vábila neznámeho takou magickou silou, že neváhal privstať si a zavčas rána prať nohavice... Zvedavosť mi nedala a tak som teda aj ja nakukol, čo za tajomstvo to tam je... A v tej chvíli sa mi prevrátil celý svet hore nohami...

           Všetci dobre vieme, že je neslušné a drzé pozerať sa cez kľúčovú dierku. To robia len neslušní ľudia, alebo špióni. A tí, čo to zakázali, dobre vedeli, prečo to robia... V tom krátkom okamihu, keď sa mi na chvíľu zastavil čas, som to pochopil... Za tou dierkou sa nachádzal pre mňa neznámy a nedostupný svet - dievčenské sprchy - a aj o tejto rannej hodine, napodiv, neboli prázdne... Kľúčová dierka ukazovala všetko, čo som poznal len z rozprávania a silných rečí starších chalanov... Boli tam naozajstné, úplne živé a úplne nahé súdružky zväzáčky a navzájom si umývali belostné chrbty... Takmer smrteľná dávka adrenalínu u mňa vyvolala nepochopiteľnú potrebu podeliť sa s týmto objavom s mojim najlepším kamarátom. Od samej blaženosti som mal chuť obdarovať ho týmto nevídaným darčekom...

           Potom už veci nabrali nekontrolovateľný spád. Ihneď, ako sa aj on oboznámil s „obsahom“ kľúčovej dierky, vybehol takmer nahý a bosý utekal do susednej budovy organizovať poznávací zájazd medzi prebúdzajúce sa mátohy... Takú mobilizáciu svet ešte nezažil. Dobrovoľný a tak hromadný nástup na ranné sprchovanie bol u nás nepochopiteľný a nevídaný jav a úplne zaskočil náš hliadkujúci pedagogický dozor. Dobre oni tušili, že niečo nebude v poriadku... Kto z nás by dobrovoľne liezol do sprchy...?! Ale stalo sa... Pred kľúčovou dierkou sa vytvoril nekonečný rad čakateľov - na jednom konci si niektorí od napätia obhrýzali nechty a na tom šťastnejšom konci chalani omdlievali, plakali šťastím a váľali sa po zemi. To všetko prebiehalo v úplnom tichu a ilegalite aby sme nevyplašili pozorované objekty. Kľúčová dierka sa pre nás stala hviezdnou bránou a my sme boli ako mimozemšťania, ktorí tajne pozorovali z iného vesmíru nádherné ľudské bytosti... Akurát tie tykadlá sme mali na trochu divnom mieste... Sprchy išli na plný výkon, aby utlmili zúfalo potlačované výkriky vzrušenia a čistá voda, ktorá nemala možnosť dotknúť sa našich rozpálených tiel, beznádejne odtekala nevyužitá do odpadu. Nezadržateľne sme objavovali tento nekonečný vesmír, dráždili sme svoju fantáziu a tí uvedomelejší konfrontovali pozorovanú skutočnosť s teoretickými poznatkami z anatómie... Každý si tam našiel svoje. A že sa bolo na čo pozerať...

           Zrazu sme boli všetci ako vymenení. Každý chalan bol čerstvo umytý, podozrivo voňal a potuteľne sa usmieval. Obyčajne nám ten stav vydržal po celý deň. Všetci zasvätení zabudli na chľast a iné zbojstvá a netúžili po ničom inom, ako sa hneď po príchode z poľa osprchovať. Uznáte, že tento stav nemohol mať dlhé trvanie. Náhla zmena z grázlov na dokonalých džentlmenov neostala bez povšimnutia. Dievčatám bolo podozrivé ako sa zrazu k ním chlapci slušne správajú, otvárajú im dvere, usmievajú sa na nich... Ich ženská intuícia neomylne spustila červený kód a ony hneď vedeli, že sa deje niečo nečisté...

           Napriek najprísnejšej ilegalite a snahe tváriť sa prirodzene, vyzerali sme všetci ako sfetovaní blázni a pútali sme na seba nechcenú pozornosť. Výsledkom bola zvýšená ostražitosť dievčat a rýchle zoskupenie kontrarozviedky. Keď sme sa na tretí deň pomaličky všetci vytratili do spŕch, pričom sme tri krát prekročili ich kapacitu a napodiv sa odtiaľ dlho nikto nevracal, stala sa tá najhoršia vec. Oko na našej strane kľúčovej dierky sa stretlo s iným okom na druhej strane tej istej dierky... Takú hromadnú paniku ste ešte nevideli. Zatiaľ čo dievčatá vyrazili takmer nahé so šialeným revom na bezhlavý útek, nám sa rozpadal náš kúzelný svet a len sme tam tak, v nemej hrôze, stáli a nechápali sme, ako sa to mohlo stať. Vysvetlenie ale asi bolo jednoduché. To tá potvora kľúčová dierka upútala zvedavú slečnu a jej túžba po nepoznanom priviedla nás všetkých do záhuby. Našťastie pri tej pohrome nikto nestratil duchaprítomnosť a nevytáral tento incident pedagogickému dozoru. Takýto hrubo protispoločenský a amorálny čin zo strany zväzákov by bol len ťažko akceptovateľný a mal by pre všetkých vážne následky...

           Z celého incidentu ostala v nás len zmes pocitov - nikto nevedel, kto sa pozeral, kto bol videný, mnohí závideli tým, čo videli a zúrili, že oni to šťastie nemali... Napriek tomu ďakujem tej kľúčovej dierke, že mi ukázala raj na Zemi. Škoda len, že sa mi nepodarilo vidieť tam aj súdružku... Nie, meno neprezradím! Ale celé tie roky si to aspoň predstavujem - aké by to asi bolo... Ach...!